Založiť webovú stránku alebo eShop
 

La Madrastra- Macocha

Sprievodca Macochou

Príbeh sa odohráva v Mexiku po dvadsiatich rokoch od jednej tragédie.  Jeho hlavnými postavami sú Mária Fernadezová- Akuńová a Esteban San Roman.

 

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi prišla mladučká Mária do prosperujúcej obchodnej spoločnosti Empresas San Roman pracovať ako sekretárka. Riaditeľom spoločnosti bol mladý, bohatý, inteligentný a šarmantný Esteban San Roman. Keď nová sekretárka nastúpila, mladík sa mal ženiť. Bol zasnúbený s krásnou, ale veľmi uštipačnou, jedovatou a márnivou Fabiolou. Keď Esteban Fabiolu spoznal, bol ňou očarený, no nemiloval ju. Nepoznal ešte lásku a tak si myslel, že to jeho opantanie je láska a rozhodol sa s ňou oženiť. Fabiola vždy tvrdila, ako veľmi Estebana miluje, no v skutočnosti viac milovala jeho peniaze ako jeho. Esteban mal dve tety: staršiu Albu a mladšiu Carmellu, ktoré ho vychovávali po tom, čo pri dopravnej nehode prišiel o oboch rodičov. Alba vždy nenávidela  všetky ženy, ktoré sa objavili v Estebanovej spoločnosti a tak aj Fabiolu, ktorá mala v pláne vydať sa zaňho.  No zrazu do ich životov  vstúpila prekrásna Mária a do Estebana sa na prvý pohľad zúfalo zamilovala. V tom čase veľmi trpela, lebo dobre vedela,  že ona je z úplne inej spoločenskej vrstvy- je len chudobná sekretárka a on je prezidentom jednej z najúspešnejších firiem v Mexiku. Esteban si jedného dňa si Máriu poriadne prezrel a veľmi sa mu zapáčila. Bola tisíckrát krajšia ako Fabiola. Ešte k tomu bola komunikatívna a veľmi skromná a hlavne pracovitá a tak sa do nej Esteban okamžite šialene zamiloval. Až pri nej spoznal skutočnú lásku a tak zrušil svoje zasnúbenie s Fabiolou a rozhodol sa oženiť so svojou láskou. No kým sa to stalo, čakalo ich veľa prekážok a tou prvou bola Fabiola a druhou Alba, ktorá nechcela dopustiť aby sa jej synovec oženil s takou "úbožiačkou".  Esteban sa Fabioly zbavil pomerne prefíkaným spôsobom- svojho priateľa Bruna, ktorému sa Fabiola tiež páčila podplatil poriadnym balíkom akcií svojej firmy a peniazmi, aby sa s Fabiolou oženil. Fabiole teda nezostávalo nič iné ako sa vydať. Mohla aj odmietnuť, ale neurobila to a potom celých dvadsať päť rokov  vyčítala Estebanovi, že jej zariadil život. Keď Esteban s Máriou spolu prekonali všetky prekážky, ktoré stáli v ceste ich šťastiu, vzali sa. Bol to najšťastnejší deň v ich životoch.  Mali veľmi šťastné manželstvo a Mária porodila Estebanovi dve deti: staršieho Hectora a mladšiu Estrellu- Hviezdu.

 

Pred dvadsiatimi rokmi sa Mária a Esteban spolu so svojimi priateľmi: Fabiolou a Brunom, Danielou a Demetriom, Patriciou a Arthurom, Servandom a Estebanovými tetami: Albou a Carmellou vybrali na výlet na Arubu. Patricia bola odporná zmija, ktorá každého vydierala jeho vlastným tajomstvom.  Márii sa snažila nahovoriť, že Esteban ju podvádza s ňou, Patriciou. Mária Patriciu považovala za svoju najlepšiu priateľku a všetko jej uverila. Kvôli týmto hlúpostiam sa Mária začala s Estebanom hádať a on nechápal odkiaľ na také myšlienky prišla. Veľmi ho to trápilo, lebo Máriu miloval a za žiadnu cenu ju nechcel stratiť. Patricia každého vydierala nejakým tajomstvom o ktorom sa ona dozvedela a zo všetkých cucala peniaze za to, že žiadne tajomstvo nevyzradila. Akurát Máriu a Estebana nemala čím vydierať, lebo oni nemali žiadne tajomstvá, ktoré by ich mohli zničiť. Každý koho vydierala, sa jej vyhrážal, že ju zabije. Keď Estebanovi došlo, že Patricia hucká jeho ženu proti nemu, hrozne sa nazúril a povedal Patricii, ktorá ho neustále zvádzala, že on Máriu nikdy neopustí a najmä nie kvôli takej fľandre ako je ona a na jej odpoveď, že on ešte bude veľmi ľutovať, že ju nechce, sa Esteban ešte viac nazúril a na Patriciu vykríkol: Varujem ťa, Patricia, ak sa nejako pokúsiš ublížiť Márii alebo mojím deťom, tak ťa zabijem. Prisahám, že ťa zabijem, akože sa volám Esteban San Román!!!!! A teraz zmizni!!!!!! Prac sa mi už z očí!!!" Každý jej povedal, že ju zabije- okrem Márie. Ešte v tú noc niekto prišiel do Patriciinej izby a zabil ju- dvakrát na ňu vystelil. Mária sa práve vtedy nenápadne vzdialila od skupiny a keď počula na chodbe nejaký podozrivý šramot, vošla aj ona do Patriciinej izby a čakal ju veľký šok- svoju najlepšiu priateľku (ktorá nikdy nebola jej ozajstnou priateľkou) našla v kaluži krvi- mŕtvu. Vrah bol natoľko prefíkaný, že pištoľ nechal ležať vedľa mŕtvej a Mária v tom šoku urobila najväčšiu chybu vo svojom živote: tú pištoľ zdvihla. Po pár sekundách tam prišiel nejaký muž a našiel Máriu ako kľačí pri mŕtvom tele so zbraňou v ruke. Zavolal na hotelovú políciu a o niekoľko minút už bola Mária vo vyšetrovni a snažila sa vysvetliť, že ona Patriciu nezabila- že ju už našla mŕtvu, ale neuspela. Nikto jej neveril, ba ani samotný Esteban. Nechal ju samú v kaši a vôbec jej nepomohol. Na súde všetko svedčilo v jej neprospech, no najmä výpoveď Servanda Maldonada, muža, ktorý Márii zničil život. Krivo proti nej svedčil, že ju videl vchádzať do Patriciinej izby so zbraňou v ruke. Prečo to urobil? Z jedného prostého dôvodu- tak ako väčšina mužov, ktorí Máriu zbadali, sa do nej zamiloval. No ona mala vždy oči len pre Estebana. Servando bol zvrátený a neváhal urobiť čokoľvek, len aby Máriu dostal. Najskôr to chcel po dobrom: prosil ju. Potom zmenil taktiku: hodil Márii k nohám celý celučký svoj majetok ( zopár desiatok milónov pesos v bankovkách), len aby mu to Mária opätovala, no márne. Mária ho kategoricky odmietala. Nakoniec ho to až tak vytočilo, že sa pokúsil Máriu znásilniť. Toto bolo jeho tajomstvo, ktorým ho Patricia vydierala. Servando dobre vedel, že keby sa o tom dozvedel Esteban, ktorý ho pokladal za najlepšieho priateľa, neváhal by ani chvíľu a na fleku by ho zabil. Esteban nikdy nebol agresívny, no ak išlo o Máriu, bol schopný urobiť všetko, len aby ju ochránil. Servando teda na súde klamal z pomsty. Hovoril tak presvedčivo, že Márii neurobili parafínový test, ktorý by dokázal, že ona zo zbrane, ktorú držala v ruke nikdy nestrieľala. Nikto nepochyboval o Servandových slovách- sudca, porota, ani Esteban. Tak Máriu odsúdili. . .  Odsúdili ju na doživotné väzenie. Vzali jej všetko, čo mala - milujúceho muža, dve malé deti, šťastný domov, nádeje, ilúzie, sny, ba aj zmysel života. No naprik tomu, že bola odsúdená na doživotie, nad vodou ju držala len jediná myšlienka- že ešte raz bude počuť z úst svojich detí slovíčko "mama". Po tom ako Máriu odsúdili, zrútil sa Estebanovi celý svet.  Zrazu nevedel čo ďalej. Ako bude teraz bez Márie žiť? Ako zvládne sám vychovať ich deti? No hlavne- čo povie deťom, keď budú svoju mamu hľadať? Bde schopný povedať im, že ich mama, ktorú tak veľmi ľúbia, je zločinec, že sedí za mrežami za vraždu? Povie im, že sa musia zmieriť s tým, že ich matka je vrahyňa? Sám tomu nechcel veriť. Nebol schopný uveriť, že tá nežná, milá a láskavá Mária, by bola schopná zabiť človeka. Aj keby to bola taká zmija ako Patricia. No držal sa výpovede Servanda a faktu, že mala v ruke pištoľ. Jeho dobrí "priatelia" mu dobre poradili, ako sa dostať z neľhkej situácie. A Esteban, ktorý bol psychicky na dne, toto riešenie prijal. To čo vymysleli bolo prinajlepšom nesmierne nespravodlivé.  Vymysleli, že keď sa budú deti na Máriu pýtať, Esteban im povie, že je mŕtva. Že zomrela pri autonehode a dal namaľovať obraz neznámej, ktorým si ukojil svedomie. Neznámej, ktorú pomenoval Monssierat. Predstavil deťom ich novú matku. Všetky veci, ktoré v dome po Márii ostali, zničil. Všetko jej oblečenie, osobné veci, ale aj všetky fotografie na ktorých bola, buď sama, alebo s Estebanom a deťmi spálil, zahodil, alebo dôkladne skryl. Neostalo po nej v dome ani pamiatky. Dal sa s ňou rozviesť a snažil sa vyhodiť si ju z hlavy. Jej miesto v srdciach detí zaujala Monssierat, no Esteban si ju zo srdca nedokázal vyhodiť. Celých dvadsať rokov žil len pre svoje tri deti: Hectora, Hviezdu a Angela. Angel nebol jeho syn. Bol synom jednej z jeho dvoch tiet. No oni sa zaprisahali, že nikdy nikomu nepovedia, ktorá z nich je jeho skutočná matka a hodili ho na krk Estebanovi. Esteban ho ľúbil ako vlastného a medzi svojimi deťmi nikdy nerobil rozdiely. Vychoval ho. Dal mu meno, lásku, vzdelanie, domov a všetko čo potreboval. A práve Angel bol z jeho detí najrozumnejší. Esteban celý ten čas veľmi trpel. Niekde hlboko v duši mu ostali spomienky na Máriu a vždy keď bol sám, ich zo svojho srdca vyťahoval. Ako to sám povedal: neprešiel deň aby si nespomenul na jej tvár. Súhlasil s fraškou, ktorá trvala 20 rokov. 20 rokov sa rok čo rok slávila zádušná omša za mŕtvu manželku Estebana San Romana- ktorá bola okrem iného živá. Všetkých tých, čo boli vtedy na tom výlete podplatil poriadnymi balíkmi akcíí firmy Empresas San Roman, samozrejme aby mlčali a nikdy- už nikdy v živote nespomenuli meno Mária San Romanová pred svetom alebo pred deťmi. Máriu jednoducho zaživa pochovali.  Mária si vo väzení užila veľa trpkosti a utrpenia. Žila 20 rokov  v tej hroznej diere bez nádeje, že sa niekedy vráti späť. Znenávidela Estebana za všetko, čo jej urobil a jej obrovská láska sa deň za dňom menila na obrovskú bolesť, zatrpknutosť a nenávisť. Jej srdce, ktoré bolo predtým také horúce a vrelé sa postupom času menilo na chladnú ľadovú kryhu, v ktorej zostalo už len jediné miesto stále rovnako horúce- miesto kde žili jej drahé, milované deti s ktorými nemohla byť a to ju veľmi bolelo. Po dvadsiatich rokoch ju púšťajú za dobré správanie na slobodu a ona to využíva tak, že prvé čo urobí je, že nasadne na lietadlo do Mexika- vracia sa zo zámerom vziať si svoje deti. Nič však nie je také jednoduché ako ona predpokladá. . .

 

(samotný dej)

Keď sa Mária vráti späť na rodnú pôdu- do Mexika, najskôr sa ubytuje v hoteli. Všetkých tých, čo ju kedysi poznali a boli s ňou na tom výlete si pozýva na záhadnú večeru- samozrejme do pozvánky nikomu nenapíše, kto ho vlastne pozýva. Všetci sú veľmi prekvapení, lebo im prišli také isté pozvánky a ani jeden netušil, kto by ich tak asi mohol pozývať- všetkých naraz. Mária vo výťahu hotela stretáva svojho syna Hectora. Nevie, že je to on, ale jej materinské srdce jej neustále navráva: určite je to tvoj syn- tvoj milovaný Hector.  Neskôk stretáva Patriciinho syna Leonela, ktorý je ňou úplne očarený. Odvtedy ako ju prvýkrát stretne, nehovorí už o ničom inom, iba o tej "krásnej neznámej".  Konečne prichádza večer, na ktorý sú všetci pozvaní. V miestnosti bola úplná tma. Horeli iba sviečky na stole, za ktorým všetci sedeli. Zrazu sa vo dverách zjavilo stvorenie, ktoré nemohli rozpoznať. Všede bola tma a sviečky vrhali na dvere tieň. Dokázali rozoznať akurát to, že je to žena. Zrazu začala rozprávať. Išla postupne ako sedeli a každého oslovila jeho menom a na každého vytiahla niečo z jeho života. Všetci iba otvárali oči- ten hlas im bol povedomý. Hlas, ktorý nepočuli už veľmi dlho. Hlas, ktorý nepočuli už 20 rokov! Hlas tej, ktorú zaživa pochovali!! Hlas MÁRIE FERNANDEZOVEJ- AKUŃOVEJ!!! Zrazu Mária vyšla z tieňa v ktorom dovtedy bola. Všetci len doširoka otvorili oči. Nie, nebola pred nimi Mária spred dvadsiatich rokov. Nestála pred nimi tá krásna Mária, ktorú poznali. Nestála pred nimi tá jemná, dobrá a naivná Mária, ktorá išla do väzenia. Nie. Pred ich očami stála bohyňa. Stála pred nimi očarujúca, nádherná zrelá žena, do ktorej sa musel zamilovať každý muž. Jej krása akoby utrpením rástla. Čím viac vo väznici trpela, tým bola krajšia. Stála pred nimi Nádherná, ale zatrpknutá, tvrdá a neoblomná Mária. Jej duša sa vôbec nezmenila. Celé jej neoblomné vystupovanie bola iba fraška, aby zakryla, ako ju všetko veľmi bolí. No v srdciach všetkých prebudila týmto stretnutím to, čo doteraz nemali: strach. Oznámila im, že skutočný vrah je medzi nimi, ale ona to nie je. Mária naliehala na Estebana, aby ju pustil do domu, pretože chce vidieť svoje deti. On súhlasil- s jednou podmienkou: nech by sa dialo čokoľvek, ani slovkom nesmie naznačiť, kto je. Odteraz bude len rodinná priateľka, ktorá dvadsať rokov cestovala po svete a teraz sa vrátila späť do Mexika. Ak toto poruší, on odíde spolu s deťmi ďaleko. Odíde preč zo štátu a ona svoje deti už nikdy viac neuvidí. Mária, hoci s krvácajúcim srdcom prikývla. Prijme všetko, len aby nestratila druhýkrát svoje deti. Ale to by už bolo navždy. Esteban to ale na ňu šikovne nahral. Zavolal ju do domu práve vtedy, keď deti neboli doma. Ona prišla a uvidela, že nad kozubom visí obraz ženy, ktorú jej deti považovali za matku. Ešte predtým ako prišla do vily San Romanovcov, stretla pred Empresas San Roman tertieho Estebanovho syna: Angela. Dovtedy nevedela o jeho existencii a to, že Esteban má tretie dieťa s inou ju úplne vzalo, aj keď to nedala na sebe znať. Už vtedy vedela, že jej deti uctievajú za matku inú ženu- neznámu ženu z obrazu a vedela tiež, že podľa Estebana je mŕtva a dvadsať rokov sa za ňu slávila zádušná omša. Všetky tieto faktory ju napĺňali neskutočnou bolesťou a zatrpknutosťou. Navyše Esteban sa mal ženiť s Anou Rosou a to jej pridávalo starosti- niežeby jej záležalo na Estebanovi- toho predsa z celej duše nenávidí, ale bála sa ako budú reagovať deti, keď im Esteban privedie domov macochu. Hrou osudu sa ale Mária stretla so svojimi deťmi práve vtedy, keď prišla do vily. Oni traja a Leonel išli na nejakú oslavu, ale náhodou si zabudli vo vile pozvánky a tak sa museli vrátiť. Prvý vbehol do domu Leonel ktorý ešte z dverí kričal na tých troch: "Nechápem, ako ste mohli na tie pozvánky. . . " nedopovedal, lebo vtom zočil Máriu, ktorá medzičasom prišla. Bol očividne potešený, že ju vidí, zvítal sa s ňou, no v tom okamihu bolo dobré všimnúť si reakciu Estebana, ktroý stál v úzadí- prevrátil očami. Možno pre to, že Leonel sa tak neskutočne milo správal k Márii a možno preto, že mu nevyšiel jeho plán. Pretože ak by sa niekto zamyslel nad tým, prečo pozval Máriu do prázdneho domu, napadlo by mu, že s ňou chcel byť sám. Veď si aj bolo čo povedať. No to teraz nie je dôležité. Dôležité je to, čo nasledovalo potom. Krátko po Leonelovi vstúpil Angel a hneď za ním aj Hector s Hviezdou, ktorých si ale Mária nevšimla, lebo sa zamerala na Angela a tí dvala jej prešli poza chrbát. Angel sa s Máriou takisto zvítal a povedal: "Dovoľte, aby som vám predstavil svojich súrodencov. To sú Hector a Hviezda. Hector a Hviezda San Romanovci." Mária sa v tom momente otočila a jej materinské srdce zaplesalo neskutočnou radosťou. Konečne po dvdsiatich rokoch vidí svoje deti. Svoju krásnu dcéru  a drahého syna. Obidvom bola Mária od začiatku veľmi sympatická. Mária odchádzala z domu šťastná, pretože konečne objala svoje deti. Hoci len ako rodinná priateľka San Romanovcov, ktorá 20 rokov cestovala, no aj tak bola šťastná. Celá situácia sa začala komplikovať tým, že Leonel sa do nej po uši zamiloval. A to nebolo nikomu príjemné. Estebanovi, jej a ani všetkým tým, čo Máriu poznali. Všteci ho odhovárali od zámeru získať si jej srdce. No najmä to bol Esteban. Jedného dňa vybuchol, prišiel za Leonelom a povedal mu, že Mária nie je žena preňho, že sa k nemu nehodí, že by mohla byť skôr jeho matkou ako ženou. Leonelovi sa to celé zdalo čudné, že Esteban tak veľmi zápasí proti tomu, aby si získal Máriu a tak sa ho spýtal: " Esteban, ty s ňou niečo máš?" Esteban mu odpovedal jediným slovíčkom- nie. No Leonel mu nedal pokoj: "A mal si?" Esteban nenašiel dosť sily na to, aby to poprel. Povedal mu, že v minulosti, pred mnohými rokmi veľmi Máriu ľúbil a na to odišiel. Potom vtrhla do Estebanovej pracovne Ana Rosa, tak ako obyčajne sa na Estebana zavesila a chcela vedieť, kedy už bude konečne svadba, hovorila, že ho veľmi miluje a chce aby sa vzali čo najskôr. V rovnakom čase prišla do Leonelovej kancelárie Mária a tiež mu vyčítala to, že sa do nej zamiloval. Povedala mu takmer to isté, čo Esteban. Že je od neho oveľa staršia, že sa k nemu nehodí, že v nej nevidí ženu, ale matku, ktorú nemal. Že on ju nemôže milovať. . .  No o tom nechcel ani počuť a dušoval sa, že ju naozaj miluje, že to nie je iba ošiaľ, že vie, že je to láska. Nakoniec dodal to, čo Márii potom dlhý čas vírilo v hlave: "Mária, Esteban sa mi práve priznal, že kedysi ste sa veľmi ľúbili. Miluješ ho ešte?" Mária mu nič neodpovedala, len sa mu dlho pozerala do očí a potom odišla. Je to pravda? Miluje ho ešte? Nie, samozrejme, že nie. Ona ho už nedokáže milovať po tom, čo jej spravil. Tak rozmýšľala, keď prechádzala okolo Estebanovej kancelárie z ktorej práve vychádzala Ana Rosa. Esteban mal šťastie, že ju zbadal a hneď si ju zavolal. Mária bez protestov šla. Mária vošla do kancelárie, Esteban za ňou, no len ako zavrel za sebou dvere, začal po Márii žiarlivo kričať. Vyčítal jej, že sa jej páči, keď okolo nej skáče iný muž a môže sa do nej zamilovať. Vyčítal jej, že jej robí dobre, keď je obletovaná. a vyčítal jej ešte mnoho iných vecí. Mária naňho iba nechápavo pozerala. a potom zo seba vyjachtala: "Ale prečo na mňa kričíš?" Esteban si ďalej húdol svoje, potom pristúpil bližšiek k Márii a dodal: "Ale ja, ja ti to nedovolím. Rozumieš?" Mária sa trhla, chcela sa otočiť a odísť, ale Esteban ju chytil, prihodil k sebe na zlomok sekundy sa jej pozrel do očí a potom. . . potom ju pobozkal. Pobozkal ju tak vrúcne a vášnivo. . . Tak vášnivo, ako ženu, ktorú pri sebe nemal dvadsať rokov. Mária sa v prvej sekudne vzoprela a chcela sa odtrhnúť, no zrazu, akoby sa v nej zlomila nejaká neviditeľná bariéra, sa prestala brániť a bozk mu rovnako vášnivo opätovala. Potom sa chvíľu bozkávali, no keď prestali, začali sa hádať. Mária potom dosť nazúrená z kancelárie vypálila, darmo za ňou Eseban kričal, aby počkala. Keď sa potom taxíkom viezla späť do hotela v ktorom bola ubytovaná, znova si vybavila tú chvíľu, keď ju Esteban pobozkal a pomyslela si: "Bože, pobozkal ma. Pobozkal ma. Ale najhoršie na tom je to, že ja som mu bozk opätovala." Esteban si potom, keď odišla uvedomil, že to až príliš prehnal, že sa mal ovládať, že ju nemal pobozkať, no jednoducho sa nedokázal zdržať. Uvdomil si, že k nej aj po toľkých rokoch stále niečo cíti, no nevedel, či je to láska, alebo už len majetníckosť. Tak či onak, napokon určí dátum sobáša s Anou Rosou na koniec rozbehnutého týždňa. Esteban si mal radšej poriadne premyslieť, čo povie Leonelovi a rozhodne bolo dosť nezodpovedné povedať mu, že kedysi Máriu miloval. Leonel to totiž povedal deťom a oni si utvorili vlastný názor. Vydedukovali úplnú somarinu- že Mária bola otcovou milenkou ešte keď žila ich matka. Ich úbohú mamu to veľmi ničilo a možno aj to bola príčina, prečo havarovala, lebo sa od toľkého nešťastia, keď to zistila, nesústredila na cestu a preto zomrela. Od toho okamihu začali Máriou pohŕdať a nenávidieť ju. Práve ju obviňovali zo smrti matky a keď sa o tom Esteban dozvedel, pochopil, že sa zaplietol do siete vlastného klamstva. A ono sa teraz obrátilo proti nemu, no najhoršie je, že za jeho klamstvo bude opäť trpieť len Mária. Bolo mu jej naozaj ľúto. Prišiel deň, keď mali deti zo Xochimilca prvé sväté prijímanie a Estebanove tri deti spolu s Leonelom im boli pozvané za kmotrov- aby ich viedli k sviatosti. Prišla tam celá rodina San Romanovcov, vrátane Alby a Carmely. Taktiež tam boli Servando, Fabiola s Brunom a Daniela s Demetriom. Najviac všetkých prekvapilo, keď sa tam objavila Mária. Od zčiatku obradu, počas celej oslavy až do jedného škandálu, ktorý sa na nej stal ju Esteban pozoroval. Nespustil z nej oči. Najviac Albu rozčuľoval práve jeho pohľad. Bol hlboký, plný nehy. Presne taký, akým sa na ňu pozeral, keď boli manželmi. Alba sa s ním vadila, že ju ešte stále miluje, že si to len nechce priznať. Že mu znova učarovala tak ako kedysi. Esteban jej nepovedal nič, iba sa naďalej pozeral na Máriu. Na oslave zostali len San Romanovci. Mendízabalovci a Riverovci spolu so Servandom Maldonadom odišli hneď po obrade. Už predtým spolu všetci tajne snovali plány proti Márii. Chceli sa jej zbaviť, aby ich prestala ohrozovať. Dnes mali svoj plán naplniť. No predtým ako sa to stalo, sa v reštaurácii u Vojvodkyne, ktorá usporiadala oslavu, strhol poriadny krik. Najprv predstúpil pred Máriu Hector a začal po nej poriadne kričať. Vykričal jej, že ona si to na nich pekne vymyslela. Najprv prišla do ich domu, tvárila sa ako priateľka, oni ju prijali s otvorenou náručou a dali jej svoje sympatie, no vtedy ešte nevedeli, že je jedovatá zmija. Mária nechápala o čom Hector hovorí, ale Esteban, ktorý to samozrejme počul, to chápal až priveľmi dobre a snažil sa Máriu brániť. Keď Hectorovi povedal, že mu zakazuje aby takto s Máriou rozprával, Hector mu na to iba odvrkol, že nepotrebuje jeho súhlas, aby tej pobehlici povedal, čo si o nej myslí. Mária plakala. Veľmi ju boleli synove slová a v Estebanovi vrela zúrivosť. Nakoniec sa to vyústilo až tak, že Esteban chcel Hectora udrieť, už naňho zdvihol ruku, ale Mária medzi nich vpálila, odtrhla ich od seba so zúfalým: "Nie! Nechaj ho Esteban!" Hector na ňu ešte zasipel, že ňou pohŕda a odišiel. Esteban pristúpil k užialenej Márii a nežne si ju privinul k sebe, aby cítila, že je s ňou a tíšil ju. No pohľad, že Mária sa vyplakáva v otcovom náručí nemohla zniesť Hviezda, ktorá hneď pribehla, pozrela sa na otca a so zúrivým: "Ihneď pusti tú fľandru!" Máriu odsotila a potom aj pekne pourážala. Esteban bol úplne hotový. Nikdy by si nebol predstavil, že Máriine vlastné deti sa k nej raz budú správať takto. O Márii už ani nehovoriac. Bola totálne šokovaná, vystresovaná, vytočená, ale najmä zronená. Už to nedokázala naďalej počúvať a tak s hrozným záchvatom zúfalstva beží preč. A práve tu prichádza na rad plán, ktorý vymysleli všetci zúčastnení toho výletu- plán, ktorý mal Máriu zneškodniť. Jeden z nich vybral z autopožičovne auto, priviezol sa pred Vojvodkynin bar a čakal až vyjde Mária. To, že Mária bola úplne zdeprimovaná mu len nahralo do karát, lebo Mária pre silný prúd sĺz ani nevidela kam ide. A ako prechádzala cez cestu, auto sa pohlo a šofér mal v úmysle Máriu zraziť. No našťastie, tade išiel ešte jeden chodec, ktorý si všimol, že sa na ňu bezhlavo rúti auto a strhol ju nabok. Prvý plán zabiť Máriu teda nevyšiel. Krátko po tomto incidente prišla Mária do Estebanovej kancelárie a vysypala naňho, že jediným riešením ako si môže získať svoje deti  je, že oni dvaja sa vezmú. Esteban najprv na ňu nechápavo a zároveň prekvapene pozeral, že ako jej vôbec niečo také mohlo napadnúť a hneď na to to razantne odmietol.  Mária sa ale nevzdala. Zaprisahala sa, že ona si svoje deti získa stoj čo stoj. Že urobí aj nemožné, len aby jej Hector s Hviezdou povedali "mama".  Esteban vtedy zároveň pochopil, že on sa nesmie oženiť s Anou Rosou a tak k nej hneď pribehol s tým, že on sa s ňou neožení, pretože sa v jeho živote vyskytol jeden veľký problém s minulosti a on ten problém musí vyriešiť.  Ale Ana Rosa ani pomyslieť na to, že by sa nedostala k Estebanovým peniazom- ako jeho manželka a hneď ho začala prehovárať, aby svadbu len odložili. Nech si on vyrieši svoj problém z minulosti a potom sa vezmú. Ona bude čakať. Nakoniec Estebana uprosila. Svadbu odložili na nedohľadno.  Esteban si myslel, že tým získa viac času.  Viac času- ale na čo? Ten čas získal na to, aby si uvedomil, že on bez Márie nedokáže žiť. Získal čas, aby si uvedomil, že ju stále nekonečne miluje. No rozhodol sa to popierať.  V tom sa ale do Máriinho života priplietol jeden veľký probém s menom Gérardo Salgado. Gérardo bol obchodným partnerom Estebana, no ak doteraz boli priateľmi, teraz sa z nich stali  tí najväčší nepriatelia. Prečo? Z jedného prostého dôvodu- tým dôvodom bola ako inak Mária. Gérardo sa totiž do Márie na prvý pohľad zamiloval. Jedného dňa sa ale stalo niečo komplikované. Leonel, Hector a Hviezda boli spolu na nejakom zápase a keď sa vracali domov, Hector a Leonel sa dosť škaredo pohádali-prirodzene kvôli Márii. Hector ju začal urážať a osočovať pred Leonelom, ten to nemohol zniesť a tak mu jednu strelil. Hector mu strelil druhú a bolo vybavené.  Neskôr sa vracal Leonel spolu s Hviezdou domov, ibaže na ceste bol rozliaty olej, jeho auto dostalo šmyk a dosť nepekne vrazili do stromu. Zaujímavé bolo,  že šofér- Leonel mal menšie zranenia ako Hviezda. Leonel z toho vyšiel len so zlomenou rukou, Hviezda schytala otras mozgu a zostala v kóme. Samozrejme ich ihneď previezli do nemocnice, kde im stabilizovali stav. V tú noc sa ale stali aj dve ďalšie nešťastia: Angel dostal silný záchvat a po tom, čo ho rodinný lekár dôsledne vyšetril, vyšlo najavo, že Angel je vážne chorý. On mal odmalička chatrné zdravie, ale to čo mu diagnostikovali zaskočilo a nepríjemne prekvapilo všetkých- Angel dostal leukémiu! Keď sa tieto dve nešťastia stali, Mária nebola ani vo vile San Romanovcov, ani vo svojom byte. Bola spolu s Gérardom vo vile Mendízabalovcov (Fabioly a Bruna) a oslavovali tam vznik nového obchodu, ktorý bol výnosný aj pre Empresas San Roman aj pre firmu v ktorej pracoval Gérardo.  A kde je lepšie miesto na zneškodnenie nepriateľa ako na nevinnej párty? Skutočný Patriciin vrah sa totiž znova pokúsil zabiť Máriu. Urobil to dosť rafinovane. Prišiel do kuchyne, kde boli na tácni nachystané poháre s vínom, vybral si jeden- vrah dobre vedel, že Fabiola, ktorá bude poháre rozdeľovať, podá víno najprv Márii a potom Gérardovi a až potom ostatným- a do toho pohára nasypal trocha jedu. Nebolo to veľa, takže možnože vrahovým zámerom nebolo Máriu úplne zneškodniť, ale iba priotráviť a tým dosiahnuť, že sa začne obávať, stiahne sa a prestane po vrahovi pátrať. Bol to dokonalý plán, lenže. . . Všetko išlo spočiatku tak, ako si to vrah naplánoval. Pohár s otráveným vínom poputoval k Márii, bez toho, aby Fabiola vedela, že vo víne, ktoré dala Márii je jed (iba že by ona bola skutočným vrahom). Už si išli pripiť, všetci si štrngli, priložili poháre k perám a zrazu. . . Prípitok prerušilo zvonenie Máriinho mobilu. Ospravedlnila sa a poprosila ostatných, aby na ňu s prípitkom počkali. Všetci súhlasili, položili poháre a keď sa Mária vrátila, omylom si s Gérardom vymenila pohár.  Pripili si, Gérardo sa pohol asi o tri metre a zrazu ho schytili ukrutné kŕče. Ihneď zavolali pohotovosť a keď Gérarda previezli do nemocnice, lekári skonštatovali, že sa pravdepodobne priotrávil jedlom, pretože ako správni boháči mali na večeru plody mora a tak Gérardov ošetrujúci lekár povedal, že asi niektorá z mušlí bola pokazená a preto sa z nej priotrávil.  No Márii bola hneď celá situácia jasná: Gérardo sa určite nepriotrávil jedlom. Niekto ho otrávil náročky- lepšie povedané, nechcel otráviť jeho, ale ju. Márii hneď došlo, že sa ju opäť pokúsili zneškodniť, ale ich plán sa im nevydaril, došlo k omylu a namiesto nej to schytal Gérardo. Na tej klinike ležal aj Angel a Mária sa medzičasom dozvedela, čo sa robí a hneď bežala za Carmelou. Bola v nemocničnej kaplnke a modlila sa. Keď zbadala Máriu, začala bedákať, koľko nešťastia sa v túto noc stalo. Angel, Gérardo a ešte aj Hviezda s Leonelom. Pri tom ako vyslovila posledné dve mená, Mária úplne zbledla. " čo je s mojou dcérou???" to jediné bola schopná zo seba dostať. Carmela jej porozprávala, čo sa stalo, povedala jej kde ležia a Mária tam ihneď bežala.  Pribehla na pohotovosť, opýtala sa kto je lekárom Hviezdy San Romanovej a ihneď vpálila do lekárskej pracovne, kde bol už aj Esteban s ustarosteným výrazom a slzami na krajíčku. Mária hneď vychrlila, že je Hviezdina matka, Eteban iba prikývol, že je to pravda a doktor im vysvetlil celú situáciu. Našťastie sa ukázalo, že to nie je vážne a Hviezda sa určite čoskoro preberie. Mária si ako dobrá matka vypýtala povolenie od lekára a pri svojej milovanej dcére strávila celú noc. Držala ju za ruku, celý čas jej opakovala, že je jej mama, plakala, modlila sa, aby to jej dcérka prežila. Hviezda v tom otvorila oči- ona vôbec nevedela čo sa okolo nej robí, bola ustatá, vyčerpaná, no videla pred sebou osobu, ktorá ju s láskou hladila, ktorá sa za ňu modlila. Cítila, že je pri nej osoba, ktorú ju najviac ľúbi- že je pri nej jej mama,  A vtedy vyslovila to slovo po ktorom Mária tak túžila 20 rokov. Pozrela na ňu a povedala: " mama, mama si to ty?" nič viac. Mária sa neskutočne zaradovala a prisvičala, že áno. Že ona je jej mama a že už navždy zostane s ňou. Hviezda sa znova usmiala a zaspala. Keď zavrela oči, Mária vyšla z jej izby a neskutočne šťastná to šla povedať Estebanovi. Povedala mu, že ich dcéra sa na okamih prebrala a povedala jej "mama". Po krátkej chvíli im prišiel lekár oznámiť, že s Hviezdou to vyzerá veľmi dobre a ráno sa už určite preberie.  Esteban s Máriou začali od šťastia plakať a zároveň sa smiať. Esteban iba roztvoril náruč a Mária sa mu do nej hneď hodila a takto tam dlho stáli v šťastnom objatí a smiali sa, pričom im tiekli slzy. Bol to naozaj dojímavý pohľad. Úplne z nich opadol všetok strach, všetok stres, ktorý doteraz prežívali a tešili sa, že ich milovaná Hviezdička bude v poriadku. Na tom by nebolo nič také hrozné, keby ich nebola načapala Ana Rosa. Oni sa tam objímali naprostrd chodby a keď tam vbehla Ana Rosa, hneď bolo po radosti. Samozrejme poriadne zvozila Estebana za to, že Máriu objímal a pri tom  vôbec nechápala, aký mal na to dôvod. Estebanovi dosť dlho trvalo, kým sa z toho vykrútil tak, aby to nebolo podozrivé, aby Ana Rosa neprišla na to, že Hviezda je ich spoločná dcéra a aby si ani nemyslela, že on Máriu ešte stále ľúbi. Večer prišli obaja Hviezdini rodičia do jej izby a tam prespali celú noc. Ráno sa prvá zobudila Hviezda a hneď na to aj  oni dvaja. Hviezde nebolo celkom jasné, prečo je tam aj Mária. Veď jej predsa povedala také hrozné veci, vtedy na oslave. A potom Hviezda povedala, že v noci mala nádherný sen. Bol taký krásny, až sa jej zazdalo, že to nie je len sen, ale skutočnosť. Snívalo sa jej, že celú noc bola pri nej jej mama. Držala ju za ruku, plakala a modlila sa, aby nezomrela. Vtedy sa Hviezda pozrela na Máriu a povedala: " Ocko, ale moja mama sa nepodobala na tú ženu z obrazov nad kozubmi. Moja mama sa podobala na Máriu!" Esteban ustarostene pozrel na Máriu a ona Hviezde povedala, že bola pri nej celú noc a modlila sa za ňu a že ona potom otvorila oči a povedala jej "mama". Mária sa ale potom preriekla a prezradila, že Hviezda a Hector jej pripomínajú jej deti. Hviezda hneď zbystrila a opýtala sa, či má deti. Mária jej na to odvetila, že mala. Hviezda na ňu zmätene pozrela a spýtala sa čo sa s nimi stalo. Vtedy Esteban vycítil, že treba zachraňovať situáciu a rýchlo Hviezde povedal, že Máriine deti už dávno zomreli. Hviezda sa na Máriu iba súcitne pozrela a spýtala sa, či je to pravda. Mária iba prikývla, rozplakala sa a bežala preč.  Večer prišla na pohotovosť znova a hneď pri vchode stretla Leonela, ktorého už prepustili. Na všetky jeho otázky odpovedala úsečne ale keď chcela odísť, on ju zachytil, pozrel sa jej do očí a spýtal sa jej, prečo sa mu vyhýba. Keď mu neodpovedala, spýtal sa jej, či preto, lebo ešte stále miluje Estebana. Mária sa naňho pozrela a povedala mu: " Naozaj chceš vedieť pravdu? Áno? Tak v poriadku. Je to tak. Vyhýbam sa ti, lebo ešte stále milujem Estebana. Nikdy som ho neprestala ľúbiť. Si spokojný?" vytrhla sa mu a rýchlo zašla za roh. Tam sa oprela o stenu a vzdychla si: " Odpusť mi to Leonel. Odpusť mi, že som ťa oklamala takýmto hrozným spôsobom. Ale nemôžem dopustiť, aby si si robil márne nádeje. Samozrejme, že už Estebana nemilujem. Nemôžem ho milovať, po tom všetkom, čo mi urobil. Alebo áno? Bolo by možné, aby som ho stále milovala? Ach, neviem." táto myšlienka jej potom ešte dlho vírila v hlave. Bola by ona schopná odpustiť mu 20 rokov samoty? Bola by schopná odpustiť mu, že ju opustil vtedy, keď ho najviac potrebovala? Bola by schopná odpustiť mu, že ju zaživa pochoval, že kvôli jeho klamstvu, ňou teraz vlastné deti pohŕdajú a myslia si, že bola milenkou ich otca ešte za života ich matky? Bola by mu schopná odpustiť to utrpenie, ktoré teraz prežíva? Je vôbec schopná ešte milovať? To všetko ukáže až čas. Pobrala sa do Hviezdinej izby a chvíľu sa s ňou rozprávala. No potom ale prišla reč na Márine deti. Hviezda sa jej znova opýtala, či je to pravda, že zomreli. Mária vtedy nabrala odvahu a povedala, že nie. Že pred 20. rokmi jej ich ukradol vlastný manžel. Hviezda sa zamyslela a potom povedala: " Ani sa mu nečudujem. Určite ho to veľmi bolelo, keď zistil, že ho podvádzate s mojim otcom." to však bolo priveľa aj pre Máriu. Vyštartovala od jej postele, vybehla z izby a dostala neskutočný záchvat zúfalého plaču. Trielila von z pohotovosti a práve vtedy tam prišiel Esteban. Vystúpil z auta a videl, aká je Mária zúfalá.  Podišiel k nej, zachytil ju, privinul si ju k sebe a tíšil. Mária mu povedala len jedinú vetu, z ktorej pochopil, čo sa robí: " Esteban, ja už takto ďalej nevládzem!" Esteban jej pozrel do očí a povedal: " Možno mi to neuveríš, ale bolí ma, keď ťa vidím trpieť. Veľmi ma bolí, keď trpíš." A zrazu ju len pobozkal. Mária mu bozk opätovala a tak sa tam chvíľu bozkávali pred pohotovosťou, ale malo to jeden háčik. Prišiel tam Hector, načapal ich a samozrejme sa poriadne rozčúlil. Mária po nejakom čase prichádza na chatu Ibańézovcov, pôvodne so zámerom oddýchnuť si, ale nachádza niečo, čo je pre ňu veľmi dôležité. Nachádza časť Patriciinho denníka. Ihneď zvoláva všetkých, ča sa vtedy na tom výlete zúčastnili, aby šteklila ich svedomie. Dúfala, pevne dúfala v to, že jej nátlak jeden z nich nevydrží a nejakým spôsobom sa prezradí, že to práve on zavraždil Patriciu. Dokonca si aj najala jedno dievča, ktoré sa veľmi podobalo na Patriciu, aby ich strašila. Obliekla sa do Patriciiných šiat, navešala na seba jej šperky, ale tento Máriin plán vyľakať ich na smrť nevyšiel, pretože falošnú Patriciu vždy videla iba Carmela a keďže ona sa bála všetkého a mala veľmi bujnú predstavivosť, nikto jej slová nebral vážne. Dokonca aj počasie nahrávalo Márii do karát, pretože stále veľmi pršalo a jedinú prístupovú cestu k okolitému svetu zaliala voda z rieky, tým pádom sa Máriini hostia nemohli z chaty dostať. V ten deň, keď zistili, že sú tam väznení, sa Mária opäť pokúšala nahovoriť Estebanovi svatbu s ňou. Ona už predtým vyskúšala všetky taktiky: vyhrážala sa mu, že všetko o jeho klamstve povie deťom, nútila ho, vytvárala naňho neskutočný psychický nátlak, prosila ho. . . jednoducho robila všetko, len aby pristúpil na svatbu s ńou.  Zostala len jediná možnosť: zahrať mu na city tak, aby prisvedčil, že ju ešte stále miluje. A vtedy sa stalo to, čo Mária určite nechcela. Zo svojim divadielkom zašla až priďaleko a ani nevedela ako- bolo to jednoducho dosť reflexné- Estebana zrazu pobozkala. A to nemala. Ona chcela presvedčť Estebana o tom, že ju počas tých dvadsiatich rokov neprestal milovať, a zrazu si ona uvedomila, že ho neprestala milovať. Zrazu v jej srdci ožil ten plamienok lásky, ktorý ona pred 20 rokmi chcela uhasiť, no nepodarilo sa jej to. Zrazu znova ožil a v jej srci začal rásť a rozmáhať sa.  Až natoľko, že ju úplne pohlitil. Po tom, ako ho pobozkala naňho začala kričať, že jej klame, že keby ju už nemiloval, tak by ju tak vášnivo nebozkával, že ju stále miluje, len si to nechce priznať atď. Esteban sa zaprel a všetko popieral. Tvrdil jej, že on ju už nemiluje, že sa jej to len zdá- aj keď dobre vedel, že sa jej to nezdá. Mária už nevedela, čo má ďalej povedať na obhajobu svojej prevdy a tak len poznamenala: " Viem, že čas mi dá za pravdu." A ušla.  Až keď bola v dostatočnej vzdialenosti od Estebana, celá zadychčaná sa oprela o strom a uvedomila si, že to prehnala- to po prvé a po druhé si uvedomila, že ho stále miluje, ale hneď tú myšlienku odmietla a poriadne ďaleko zahnala. Ten denník, ktorý našla jej bol v podstate nanič, lebo to bola len prvá časť a výlet na Arube tam ešte vôbec nebol spomenutý- ona ho používala len na zastrašovanie ostatných. Tvárla sa veľmi múdro a všetci si mysleli, že ona už  vie celú pravdu, že už pozná Patriciinho vraha, ale Mária nevedela nič.  Z toho denníka sa však dozvedela, aká Patricia v skutočnosti bola. Dozvedela sa, aká bola zvrátená, ako každého vydierala.  Ona pritom celý život žila v tom, že Patricia bola dobrá, milá, prívetivá, dobroprajná a že je to hrozná nespravodlivosť, že ju zavraždili. No keď si ten denník prečítala zistila, že ona v podstate len dostala to, o čo si koledovala.  Mária zarazu pochopila, že tomu človeku praskli nervy. Že už nevydržal to jej vydieranie a preto ju zabil. No bohužiaľ tajomstvo každého jedného účastníka toho výletu bolo zapečatené v druhej časti denníka a ten nebol na chate. Druhá časť bola na nejakom neznámom mieste. Ešte v tú noc sa skutočný Patriciin vrah pokúsil tretí krát zabiť Máriu. Keď už bola všade tma, prikradol sa do jej izby a v ruke zvieral dýku. Mária ešte nespala, len ležala na svojej posteli a rozmýšľala. No v tom uvidela nad sebou tieň. Lepšie povedané, uvidela tieň človeka v dlhom čiernom plášti a rukaviciach, zvierajúceho dýku. Mala neskutočné šťastie, pretože vraha vyrušili kroky na chodbe a tak rýchlo ušiel.  Ráno Mária uvidela pri svojej posteli odtlačky veľkých topánok. Keďže vonku bolo plno blata, bolo logické, že tie topánky boli zablatené a preto zanechávali stopy. No Máriu čakal šok- zistilo sa totiž, že odtlačky topánok človeka, ktorý chcel Máriu zavraždiť sú identické s odtlačkami Estebanových topánok. Tým pádom sa v Máriinom rebríčku podozrivých dostal Esteban na prvé miesto. Esteban nemal ani tušenia, čo sa stalo a bol samozrejme veľmi prekvapený, keď sa v Máriinej izbe zjavili odtlačky jeho topánok, ktoré si on vyzul potom, ako sa vrátil z  večernej prechádzky. Prešiel nejaký čas a zdalo sa, že všetko je v najlepšom poriadku- lepšie povedné- v tej nejhroznejšej nočnej more: Mária sa pokúšala presvedčiť Estebana, aby sa s ňou oženil- samozrejme neúspešne, deti Máriu nenávideli každým dňom viac a viac, Leonel stále nechcel pochopiť, že Mária nie je preňho, Servando tvrdil, že on vie, kto je skutočným Patriciiním vrahom, ale všetci sa to dozvedia až po jeho smrti, trpezlivosť Any Rosy sa dosť rapídne zmenšovala, takže znova tlačila na Estebana, aby sa s ňou oženil a ešte k tomu zistila, že je tehotná. Rozhodla sa, že to využije vo svoj prospech a nahovorí Estebanovi, že dieťa je jeho, aj keď to nebola pravda. Otcom dieťaťa, ktoré čakala bol totiž Carlos, s ktorým sa zaplietla už počas vzťahu s Estebanom, Gérardo neprestajne nadbiehal Márii , dokonca jej viackrát ponúkol sobáš, ale Mária ho vždy odbila stým, že ona je v Mexiku, kvôli jednej dôležitej veci a nemôže opustiť Mexiko. Takisto je viazaná k jednému človeku, ale nemôže mu prezradiť, kto tým človekom je, ani čo ju k nemu viaže. Vždy mu povedala, že ho berie ako vynikajúceho priateľa a ona nechce, aby sa ich pekný priateľský vzťah pokazil. Preto ho požiadala, aby jej sľúbil, že na ňu navždy zabudne a bude ju pokladať len za priateľku a obchodnú zástupkyňu spoločnosti Empresas San Roman.  On jej to sľúbil a aby svoj sľub neporušil, hneď na druhý deň odcestoval z Mexika. Tým sa v podstate vyriešil aj Máriin aj Estebanov problém- Mária sa zbavila nápadníka, ktorý jej stál v ceste a Esteban sa zbavil soka, na ktorého neskutočne žiarlil, aj keď to nedal na sebe znať.  Celé toto sa zbehlo v podsate krátkom čase. Veď keď boli všetci spolu na Arube, Mária Estebanovi povedala, že trvá na tom, aby sa na konci týždňa vzali. . . Esteban bol ale statočný a tomu sobášu sa bránil zubami-nechtami. Nakoniec trpezlivosť prešla jedného dňa aj samotnú Máriu a povedala Estebanovi, že ak sa s ňou neožení, ihneď pôjde za deťmi a všetko im povie. Vtedy bola vo vile a nepekne sa s Estebanom pohádali. Vykričala mu, že preto nechce povedať svojim deťom pravdu, lebo by si tým pošpinil svoju česť, pretože deti SPRAVODLIVÉHO a ČESTNÉHO Estebana San Romana sa nesmú dozvedieť, že ich otec im 20 rokov klamal, že zavesil obrazy neznamej ženy preto, aby na svoju skutočnú matku zabudli, pretože ich skutočná matka je ona. . . rozhodla sa všetko im povedať. Povedala Rebece aby zavolala deti, ale v podstate to ani nemusela, pretože deti sa na Máriin krik prichometli samy. Samozrejme Hector a Hciezda spustili krik ako vždy, keď ju videli. Angel zostal ticho. Hviezda spustila, že prečo je tá žena v ich dome? Povedala Márii, že jej už pekných pár krát povedali, že ju nechcú vidieť a neprujú si, aby k nim chodievala. Preto sa jej spýtala na hlavý dôvod prečo je tam. Esteban Máriu posmelil s tým, že má hovoriť, to čo vždy povedať chcela. Mária nabrala odvahu a so slzami v očiach povedala: "Chcete skutočne vedieť pravý dôvod prečo som tu? Ja som prišla. . . ja som sa vrátila. . . pretože ja som. . . to už nestihla dopovedať, lebo Hector ju prerušil ráznym- Nezaujíma nás kto ste! Potom začal čosi hovoriť o tom, že namá ani štipku cti, ukázal na obraz svojej "matky" a povedal Márii: "Pozrite sa seńora-dobre sa pozrite, to bola skutočná dáma narozdiel od vás!" Vtedy tento prúd urážok prerušil Esteban, ktorý už nemohol zniesť ako urážajú ženu, ktorú tak miloval a ešte k tomu, ktorá bola ich vlastnou matkou!!! Breto Hectora zastavil ráznym- "Dosť! " Ďeťom to chcel už povedať aj on, chcel prinútiť aj Máriu aby im povedala kto je, aby skončila toto všetko. No ani jeden im nepovedal, aká dôležitá je pre deti Mária. Mária Estebana uprosila, aby nič nehovoril a on sa taký vytočený zmohol len na jediné- povedal vetu, ktorá sa trikrát ozvala v ušiach jeho detí a ktorá spečatila osud ich všetkých- "Voy a casarme con María- Ožením sa s Máriou." Iba na tomto mieste sa začína pravé utrpenie Márie. No ona si ho vybrala. Rozhodla sa o svoje deti bojovať až do konca. A Esteban sa rozhodol bojovať o ženu, ktorú tak veľmi miloval pred 20 rokmi a ktorú dnes miluje 1000-krát viac.    Medzičasom Máriin priateľ, ktorý nebol len jej priateľom, ale zároveň aj mužom, ktorý ju neskutočne miloval- jej právnik Luciáno vytiahol z väzenia aj Máriinu najlepšiu priateľku Vivian, ktorá s Máriou bývala v jej byte. Iba Vivian a Luciáno vedeli, že Mária stále Estebana miluje, len im dvom sa s týmto tajomstvom priznala. Oni dvaja mali takisto aj úplný prehľad o tom, čo sa tu vlastne dialo. Im dvom Mária ako prvým oznámila, že sa jej podarilo prinútiť Estebana, aby sa s ňou opäť oženil. Vivian Márii aj napriek veľkým protestom kúpila svadobný kostým- Mária sa samozrejme rozčúlila, lebo vravela, že nechce byť v bielom, veď sa predsa nevydáva z lásky, vydáva sa len pre to, aby si získala svoje deti. . . no Vivian trvala na tom, aby si ten biely kostým obliekla. A tak jej Mária napokon vyhovela. Prišiel svadobný deň. Nebola to žiadna veľká slávnosť. Obrad bol v hale domu San Romanovcov, boli tam len deti, tety, Luciáno a Vivian- no a samozrejme nevesta so ženíchom. Nikomu nepovedali, kde a kedy bude svatba, nemali vychystanú žiadnu svadobnú hostinu. Celkovo ten sobáš pôsobil chladným a neosobným dojmom- presne takým akým aj bol- chladný, neveselý, striktný a . . . formálny. No Fabiola vedela, kedy je sobáš a keďže škodoradosť je najlepšia radosť, zavolala Leonelovi, že Mária sa dnes vo vile vydáva. Leonel nečakal ani minútu a valil z jedného konca mesta na druhý, aby ten sobáš stihol a mohol ho prekaziť. Matrikár, ktorý ich oddával sa najprv pýtal Márie, či si Estebana berie- odpovedala áno- ale s takým chladným a flegmatickým podtónom, aký môže mať len niekto, komu je úplne jedno či sa vydá alebo nie, aj tak dobre vie, že šťastný nebude. No keď sa to isté spýtal Estebana, na odpoveď musel dlho čakať. Estebanovi sa najprv v mysli vybavilo to všetko čo si za posledné dni s Máriou povedali, no ako kontast k tomu si spomenul na tie bozky. . . obzrel sa na svoje deti, na svoje tety, pozrel sa na Máriu a opäť sa mu pred očami vynárali obrazy. Asi dva alebo trikrát sa ho matrikár musel spýtať či si Máriu berie, kým sa Esteban prebral a povedal áno. A tak bola ruka v rukáve- žiaden novomanželský bozk, alebo aspoň úsmev: obaja vyzerali skôr ako keby boli na pohrebe, nie na svatbe. Chladne podpísali papiere a tým to bolo vybavené. Ibaže zrazu tam vletel Leonel, asi trošku podpitý, pristúpil k Márii a dosť uštipačne jej začal blahopriať do manželstva, čo zakončil tým, že ju pobozkal- Mária sa samozrejme ihneď odtrhla a sterlila mu facku, potom prispel svojim aj Esteban- vyústilo sa to až do toho, že Leonel sa s  Estebanom poriadne pohádal. . .  Pár dní pred svatbou ale Esteban oznámil Ane Rose, že sa ide ženiť s Máriou, čo ju samozrejme úplne vzalo. Totálne sa z tej správy zbláznila. Daniela ju až do dňa svatby držala na silných uspávacích práškoch, no práve v deň sobáša Márie a Estebana sa Ana Rosa prebrala zo svojho hlbokého spánku, otvorila šuflík a našla. . . našla pištoľ. Prekabátila slúžku Vicentu a dostala sa z domu. Tak ako Leonel aj ona chcela zabrániť svatbe, ale keďže sa dozvedela, že tí dvaja sa už zosobášili, vytiahla z rukáva eso- dozvedela sa totiž, že Mária bola 20 rokov  vo väzení za vraždu. Bolo to len niekoľko hodín po obrade, čo sa Mária pohádala s Albou a vzápätí do domu vtrhla nazúrená a očividne pomätená Ana Rosa. Začala po Márii kričať, že jej prebrala ženícha atď. Na veľký krik zišli dolu aj deti s Carmelou. Najskôr sa iba pozerali, čo sa robí no potom Ana Rosa pred všetkými zúčastnenými vykričala, že Mária necestovala 20 rokov po svete, ako si to mysleli, že ona bola 20 rokov  vo väzení!!! Hector, Hviezda a Angel len vyvalili oči- Angel zostal ticho, ale tí dvaja sa na ňu vyrútili s krikom, či je to pravda. Mária povedala, že je to pravda, ale že je nevinná. Teraz bol už v dome taký krik, že aj Esteban sa vyrútil zo svojej pracovne a dosť nahnevaným tónom sa spýtal: "Čo sa to tu robí?" Vystrelila k nemu jedna otázočka pod pás- Otec, vedel si, že Mária bola 20 rokov  vo väzení? Esteban si uvedomil, že celé to klamstvo s cestovaním po svete prasklo ako veľká bublina a nezostávalo mu nič iné, ako povedať pravdu. Odpovedal, že o tom samozrejme vedel. Toto ale nezniesla Ana Rosa. Bola to jediná karta, ktorú mala v rukáve, myslela si, že keď sa Esteban dozvie, že jeho manželka sedela vo väzení, ihneď sa s ňou rozvedie. Nečakala však, že o tom Esteban bude vedieť. . . Začala polozúrivo- pološialene kričať, že to nemôže byť pravda, ale potom to pustila z hlavy a svoju zlosť otočila smerom k Márii. Kričala, že ju zabije, že Mária nad ňou nikdy nemôže vyhrať. . . a vytiahla pištoľ, ktorú mala zastrčenú pod bundou v nohaviciach. Namierila ju primo na Máriu, Esteban stihol iba zakričať: "Nie!!!!" a hodil sa pred ňu a Ana Rosa vystrelila. Neviem, či to bola len nehoda, lebo je jasné, že Estebanovi ublížiť nechcela, pravdepodobne sa jej len šmykla ruka a keďže so zbraňou narábať nevedela, vystrelilo to. . . no nech to bolo akokoľvek, guľka trafila Estebana do brucha. Najskôr všetci stáli ako obarení s otvorenými ústami a Esteban ktorý skríkol od bolesti, keď ho guľka zasiahla sa len pozrel na svoju ruku, ktorou si pridržiaval miesto, kam ho Ana Rosa postrelila a uvidel- a nielen on, ale aj všetci ostatní- len plno krvi. Chvíľu sa vládal síce držať na nohách, ale po krátkej chvíli sa zviezol na zem a Mária, ktorá bola v úplnom šoku s ním. Jediné čo vtedy zo seba dostala bolo pár vzlykov a hlesnutie: Esteban! Tak tam pri ňom kľačala a držala ho za ruku, ktorou si prekrýval krvácajúcu ranu. Ako prvá sa spamätala Alba, ktorá hneď popohnala Rebecu aby zavolala sanitku. No okolo Any Rosy sa strhol zmätok- decká jej chceli vziať pištoľ, ktorá pri tom ešte raz vystrelila a strelila primo do rámu obrazu Monsierrat. . . Takisto sa zmätok strhol aj okolo Estebana a jediní dvaja pokojní vyzerali Mária a Esteban- Esteban sa už nemohol ani pohnúť, v očiach mal sklený lesk uprený do neznáma, akoby tu už ani nebol a Mária kľačala v takej natiahnutej polohe pri ňom v úplnom šoku, bez pohybu, takmer bez dychu, akurát mu stále držala svoju dlaň na rane a pozerala naňho so slzami v očiach. Strhla sa až vtedy, keď po nej začala kričť Alba, že je to všetko len jej vina. O niekoľko minút, ktoré sa všetkým zdali ako večnosť, prišla sanitka a strhol sa boj o to, kto s Estebanom pôjde v sanitke. Vyhrala Mária. Nasledujúce dni boli pre všetkých ako tá najstrašnejšia nočná mora. Estebana ihneď operovali a jeho stav stabilizovali. Ešte v ten deň prišla do jeho izby Mária a prosila ho, žiadala, naliehala, aby sa nevzdal, aby bojoval, pretože ich deti ho veľmi ľúbia, pretože ho všetci veľmi potrebujú. Vtedy sa Esteban dobre pozrel Márii do očí- boi červené, opuchnuté od plaču, boli v nich slzy, ktoré sa jej v potokoch liali po lícach. Esteban nabral toľko sily a začudovane sa jej opýtal: "Ty plačeš. . . ty plačeš kvôli mne?" Mária mu odpovedala: "Áno Esteban. Plačem kvôli tebe. Pretože ťa ľúbim. Pretože ťa stále milujem." A vzápätí ho veľmi nežne pobozkala. Je veľmi zvláštne, že potom si na jej slová Esteban nikdy nespomenul. Vždy sa jej snažil nahovoriť, že ho ešet stále miluje a ona to neprestajne popierala. Nikdy sa nevrátil k tomu dňu keď ležal v nemocnici na intenzívke a zmietal sa niekde medzi životom a smrťou. Nikdy si nespomenul na jej slová- na jej pravdivé slová, ktoré vyriekla keď bola úplne zúfalá. Po nejakom čase sa zdalo, že Esteban sa už dostal z najhoršieho a že sa bude už len uzdravovať. No zrazu. . . zrazu akoby sa niečo v ňom zbúralo a jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršil. Keď už doktor videl, že s Estebanom je zle, zavolal jeho rodinu k nemu, lebo je zle a je možné, že to neprežije. Okolo jeho postele stáli tri postavy a jedna za čelom postele. Štyri osoby, ktoré miloval najviac na svete- Mária, Hector, Hviezda a Angel. Keď ich tam všetkých mal a on sám cítil, že mu už asi nezostáva veľa času spustil: "Deti, musím vám povedať niečo, čo som mal už veľmi dávno. Musím vám povedať, že Mária je. . ." nestihol dokončiť vetu, lebo hlava mu klesla nabok a na kardiografe sa ukázala rovná čiara. Všetkých pochytila panika. Deti kričali aby neodchádzal, aby ich neopúšťal, Mária kľačala pri posteli, držala ho za ruku a srdcervúco nariekala do jeho paplónu, doktori sa ho snažili oživiť- všetko márne. Esteban sa zrazu ocitol uprostred obrovskej planiny, kde nebolo nič. Bol tam pokoj, božské ticho. Bol oblečený celý v bielom a okolo neho pofukoval príjemný vetrík. Najskôr nechápal kde to vlastne je, ale potom pochopil, že je mŕtvy. Uvidel pred sebou kľukatú svetelnú krivku po ktorej chcel ísť. Chcel ísť za tým svetlom, chcel to svetlo. . . zrazu len z diaľky počul Hecorov a Hviezdin zúfalý nárek, zúfalý krik, aby ich neopúšťal, no on sa dal do chodu po svetelnej krivke. Zrazu to ticho a vzdialené výkriky zúfalstva prerušil Máriin hlas, ktorý ako krištáľový meč preťal vzduch a Estebana bodol priamo do uší. Iba jediná veta, ktorá zmenila jeho rozhodnutie: "Esteban, nesmieš ma opustiť, milujem ťa!!!" A v tom, ako Mária vyriekla túto vetu, stal sa zázrak- Estebanovo doteraz nevládne telo až tak podskočilo na posteli, na kardiografe sa ukázala obrovská krivka a za ňou ďalšia a ďalšia až kým sa jeho pulz celkom neustálil. Teraz opäť začali plakať, ale sa aj smiať- od šťastia. Esteban sa im vrátil! On žije!!! Bolo to ale radosti! No Mendízabalovci a Riverovci mali iné informácie. Mysleli si, že Esteban je už mŕtvy a tak sa dopratali do nemocnice celí v čiernom so zarmútenými tvárami a išli za mladími, ktorí však boli veselí asi ako nikdy. San Romanovci sa na nich pozreli a nechápali, prečo sú celí v čiernom, prečo majú také smutné výrazy v tvárach. . . a tí hneď spustili, že im je to veľmi ľúto- no deti stále nechápali. Nakoniec zo seba "čierna" štvorica vyjachtala, že veď Esteban preddsa zomrel. . . veľmi rýchlo ich deti vyviedli z omylu a tak sa rozplynuli ich plány, že firmu si rozdelia medzi seba. . . No potom ako sa Esteban vrátil zostal v kóme. A bol v nej veľmi dlho. Nedokázal otvoroť oči a prehovoriť, nedokázal nijako ovládať svoje telo, jeho mozog akoby spal, no počul všetko. A počul to veľmi dobre. . . Po všetky tie dni, keď bol v kóme, Mária pri ňom sedela celé dni- vzďaľovala sa vždy len na pár minút a okrem detí nechcela dovoliť, aby k nemu pustili aj niekoho iného. Presedela pri jeho posteli celé dni. Sedela pri ňom, držala ho celý čas za ruku, stále mu opakovala že ho miluje, že musí bojovať, že sa  z toho musí dostať, lebo ho potrebuje, lebo ho nikdy neprestala milovať a nedokáže bez neho žiť. Esteban sa veľmi rýchlo uzdravoval. Zdalo sa, že Máriina láska ho poháňa vpred. Zakaždým keď vyslovila tú vetu- "Milujem ťa, Esteban", do tela sa mu vrátil  ďalší kúsok života. Bolo priam neuveriteľné pozorovať, ako pri každom slovku lásky ako pri každom letmom bozku, pri každej Máriinej slze, ktorá dopadla na jeho tvár, na jeho ruky urobil Esteban ďalší a ďalší krôčik k životu. Áno, je pravda, že láska má obrovskú moc.  Každým dňom mu bolo lepšie a lepšie, lekári mu dávali stále väčšie šance na to, že sa preberie. A to len vďaka Máriinej láske a jej opatere, jej nehe ktorou ho zahŕňala celé tie dni, ktoré s ním strávila v nemocnici. Neprekážalo jej, že počas tých dní takmer vôbec nespala. Akurát Vivian dozerala na to, aby si opočinula aj keď len na hodinu, na dve. Dozerala na to, aby vôbec niečo jedla. . . pretože keď bola Mária pri Estebanovi nepotrebovala nič. Necítila únavu ani vyčerpanosť. Dokázala bez pohnutia stráviť hodiny tým, že sedela pri jeho posteli, držalo ho za ruku a pozerala sa mu do tváre, ktorá vyzerala taká pokojná a vyrvnaná. No Esteban veľmi dobre počul všetky jej slová. Zakaždým, keď mu povedela, že ho ľúbi, Estebanove srdce sa oblažilo veľkou láskou a aj keď  iba v duchu, lebo samozrejme inak nemohol, jej odpovedal, ža aj on ju miluje. Že ju miluje najviac na svete a je šťastný že je teraz s ním. Že nad ním bdie, že mu dodáva silu a životodarnú lásku. No aby sme nezostali len pri tom, že celé dni pri ňom presedela len Mária- to nie- aj jeho tri deti bolineustále s ním. Plakali a odprosovali ho za svoje chyby, za všetko, čo urobili a ranili ho tým, odprosovali ho za každú jednu chybičku svojej duše, ktorou ho nahnevali, alebo zranili.  A on im všetko odpúšťal. Opakoval, že ich veľmi ľúbi, že sú jeho najcennejším pokladom. Jedného dňa práve pri tomto začal plakať. Po jeho pokojnej tvári sa začali liať slzy- slzy dojatia. Deti sa začali veľmi radovať, lebo to bol znak, že sa už čoskoro preberie. No kým sa to stalo, z Danieliných úst sa ešte dozvedel, ža Ana Rosa s ním čaká dieťa, po čom sa jeho stav opäť zhoršil, no našťastie sa lekárom podarilo stabilizovať ho a v konečnom dôsledku to nemalo na jeho uzdravenie nijaký dopad. Keď sa napokon prebral, všetci boli veľmi, veľmi šťastní. No ale vyskytol sa jeden malý problém. Luciáno jedného dňa- nejaký čas po tom ako sa Esteban konečne prebral pobozkal Máriu. Ona mu bozk neopätovala, ale nanešťastie ich videla Hviezda a tá všetko referovala otcovi. Mária vysvetlila Estebanovi ako to bolo, hoci aj keď jej veril, zdalo sa mu to čudné a samozrejme žiarlil, zabudol na to a nechal túto tému radšej na pokoji. Chcel však od Márie vedieť niečo iné- čo urobila Hviezda a ako sa Mária citíla. Ona mu povedala, že to bol najhorší a najťažší okamih za posledné dni, aký musela prežiť, že Hviezda na ňu nakričala, že ju urážala, že jej povedala hrozné veci. Nato sa jej Esteban spýtal, prečo sa vlastne vrátila. či je to čisto len pre deti, alebo aj pre niečo iné. Ona mu odpovedala, že pre deti a pre to, aby našla spravodlivosť. NO, ale na toto jej Esteban neskočil. Povedal jej, že ju miluje Luciáno, Gérardo, že jej obaja ponúkali sobáš, ale ona ich odmietla, zato jemu ho doslova nanútila. Ako je to možné, keď tvrdí, že ho nemiluje? Mária sa vyhovárala na deti, ale Esteban jej skočil do reči a povedal. Keď som bol v kóme, mnohokrát som ťa počul, ako si mi povedala, že ma stále miluješ. Zrazu sa Mária dostala do úzkych a tak len vyjachtala: Ty si ma počul? "Áno, počul som ťa výborne. Prečo si mi povedala- a toľko krát, že ma miluješ, ak to nie je pravda?" Mária nenašla žiadnu výhovorku a tak radšej rýchlo z jeho izby zmizla. . . Esteban sa rýchlo zotavoval a onedlho sa mohol vrátiť späť domov. Keď sa vrátil, všetci boli veľmi natešení, že je už po všetkom, že sa z toho dostal a že opäť to bude ten istý Esteban ako predtým. No hneď po jeho návrate mu Mária pripravila šok- nielen jemu ale aj všetkým ostatným- ona sa totiž do domu prisťahovala až v ten deň, ako sa vrátil Esteban, no jej prvou otázkou, ktorú nasmerovala k Albe bolo: Kde bude moja izba? Nikto nechápal, prečo sa pýta takú hlúposť, až po pár sekundách im Mária vysvetlila, že ona a Esteban nebudú spávať v jednej izbe. . . Bol to veľký šok pre Estebana, ktorý to skutočne nečakal- dobre vedel, že Mária sa zaňho vydala len kvôli svojim deťom a že mu toľko ráz vtĺkla do hlavy, že ju už nezaujíma, že ho už nemiluje, no nečakal, že bude až taká tvrdá a odmietne bývať v jeho izbe. Našťastie sa neusídlila ďaleko- usadila sa hneď vo veľajšej izbe, do ktorej viedli dvoje dvere- tie z chodby (také mala každá jedna izba), no aj dvere- spojovníkové dvere, ktoré boli uprostred steny, ktorá rozdeľovala jej a Estebanov životný priestor. Toto boli jediné dve izby v celom dome, ktoré boli spojené takýmto spôsobom- určite, bolo to veľmi výhodné, pretože Esteban sa mohol k Márii veľmi rýchlo dostať. bez toho aby o tom ešte niekto vedel, no to sa začalo praktizovať až o niečo neskôr. . . Vlastne nie celkom- neprešlo veľa času a v dome sa konala veľká oslava- osalava Angelových 20.-tych narodenín, taktiež spojená s oslavou Estebanovho uzdravenia.  Na tejto oslave boli všetci dôležití pre dej Macochy- boli tu Riverovci, boli tu Mendízabalovci, okrem nich samozrejme plno mládeže. . .a Mária na nich všetkých hrala prekrásne divadielko- dievadielko, ktoré ním vlastne ani nebolo. . . jednoducho pri ňom celý čas sedela, držala ho za ruku, čochvíľa ho bozkávala, pekne sa na neho usmievala- všetci by si o nich mohli myslieť, že sú veľmi šťastní novomanželia. Estebanovi to celé bolo trochu čudné, lebo nebol zvyknutý na to, že by sa Mária takto správala, preto sa jej opýtal, prečo to robí. Chladne mu odpovedala, že jej to dodáva silu pred ostatnými prítomnými, že je spokojná keď vidí ich zmätené tváre, ktoré boli dôkazom toho, že nevedia, čo si o ich dôvernom správaní majú myslieť. Mária tvrdila, že to selé hrá, no sama asi dobre vedela, že to tak nie je. Nemusela predsa hrať svoju lásku k Estebanovi. . . ale Estebanovi sa to veľmi nepáčilo a tak s ňou príliš nespolupracoval. zrazu sa iba zdvihol, rozlúčil sa s hosťami, s tým, že si ide ľahnúť, lebo je veľmi unavený. Mária sa taktiež zdvihla a chystala sa ho odprevadiť, aj keď to Esteban nepovažoval za potrebné. Určite nechcela zostať medzi prítomními sama- a keď odišiel Esteban, šla ako "dobrá manželka" aj ona, hoci na chodbe každý zabočil niekam inam. . . zrazu iba Esteban tak rozmýšľal, nad sebou a nad Máriou, bolo mu ľúto, že sú si teraz takí cudzí keď kedysi sa tak veľmi milovali. Nemohol uveriť tomu, že má opäť Máriu pri sebe, no teraz takú vzdialenú ako nikdy. . . Mária v tej istej chvíli uvažovala vo svojej izbe o niečom podobnom. Taktiež nemohla uveriť tomu, že opäť je vo svojom bývalom dome, no teraz je sama- je bez Estebana, hoci je od neho len pár krokov. . . tačilo by jej prejsť len pár krôčikov a mohla by byť s mužom ktorého nadovšetko milovala, aj keď to popierala. Zrazu na jej dvere zaklopal Esteban a vošiel do izby. . . nemárnil príliš čas dlhými rečami a hneď prešiel k veci- povedal iba, že nemôže zaspať, keď vie, že je tak blízko neho, Mária sa tiež prestala ovládať a povedala mu, že ani ona nemôže zaspať keď naňho myslí- problém sa vyriešil- aspoň na pár sekúdn sa to tak zdalo- samozrejme tí dvaja sa začali bozkávať a po chvíli Esteban Máriu zdvihol (hlavná vec, že doktori mu zakázali prudké pohyby. . .=D) a pekne si ju preniesol do postele- nestihlo sa ale nič stať, lebo po pár sekundách sa akoby Mária prebrala zo svojho sna o láske, ktorý by síce chcela aj naďalej snívať, no jej pevná vôľa zvíťazila nad jej citmi, vyskočila z postele, otočila sa Estebanovi chrbtom a žiadala ho, aby z jej izby odišiel. Strhla sa dosť búrlivá debata- ako inak na tému, že ona ho stále miluje- to tvrdil Esteban a Mária to razantne popierala- nakoniec sa jej podarilo dostť ho z izby, no hneď ako sa zavreli dvere, do očí sa jej nahrnuli slzy a už naozaj vyzerala, že sa nervovo zrúti a tých pár viet vyslovila asi najzúfalejšie ako to len vedela: Ľúbim ho! Ľúbim ho! Nikdy som ho neprestala milovať. Ale nevrátila som sa kvôli nemu, vraátila som sa kvôli svojim deťom. Iba kvôli svojim deťom!!! Esteban sa takisto v podobnej nálede presunul k svojej posteli a stihol si len pomyslieť- taktiež dosť zúfalo: Mária, Mária. Napriek všetkému ťa stále ľúbim. . .  Dni postupne plynuli, Servando medzičasom stihol zomrieť a pri spovedi povedal otcovi Bellisariovi, kto zabil Patriciu- teda aspoň si všetci mysleli, že mu to povedal, lenže Otec Bellisario bol viazaný spovedným tajomstvom a aj napriek veľkému Máriinmi nátlaku jej nič neprezradil. No objavil sa list- šifra, kde mal Servando zašifrovať meno skutočného vraha. Mária ho nedokázala rozlúštiť. Lámala si nad ním hlavu, rozmýšľala, 1000 krát ho prečítala, no márne. Nedokázala rozlúštiť tú šifru. Mária bola celkom zúfalá. Všetci dobre vedeli, že Mária má ten list a pokúšali sa jej ho ukradnúť- dokonca skutočný vrah v nádeji že Márii zoberie Servandov list, ju raz večer v jej kancelárii prepadol, chcel ju niečím omámiť a vziať jej ho, no skôr ako sa mu to podarilo, tam niekto vbehol a Máriu zachránil. Mária samozrejme ako vždy podozrievala len Estebana. Jedného dňa prišiel za Otcom Belllisariom Máriin advokát Luciano. Rozprávali sa, no potom zavolali otca Bellisaria preč a Luciano zostal sám v sakristii. Prišiel tam skutočný Patriciin vrah- s úmyslom zabiť otca Bellisaria, no namiesto neho tam našiel len Luciana- už predtým chcel otca Bellisaria navždy umlčať, lebo vedel, že Servando mu pri spovedi povedal meno vraha a vrah sa bál, že ho kňaz prezradí. Neuvedomoval si, že Otec Bellisario je viazaný spovedným tajomsvom a nemôže nikomu prezradiť, čo mu povedal Servando pri spovedi. Lucianovi hneď doklaplo, kto to je- postava v čiernom, ktorá drží za chrbtom pištoľ- odhalil skutočného vraha a preto musel zomrieť. Ešte v tú noc našli Luciana mŕtveho. Pre Máriu aj pre Vivian to bol obrovský šok a veľká srata. Mária sa vrátila domov veľmi smutná. Sadla si pred kozub a premýšľala- permýšľala o minulosti, o tej veľkej bolesti, ktorú jej spôsobil Esteban keď ju opustil, ktorú jej spôsobil Servando, keď ju krivo obvinil. . . zrazu k nej prišiel Esteban. Nejakým spôsobom sa začali na túto tému rozprávať- samozrejme sa ako vždy pohádali a Mária akoby odišla, ibaže ona neodišla z vestibulu úplne- zpstala stáť na vrchnom schode, to si Esteban nevšimol, lebo sa v myšlienkach preniesol do minulosti- zrazu bol pri Patricii a opäť prežíval vetku tú zlozť, keď sa od nej dozvedel, že huckala Máriu proti nemu. V tej chvíli, úplne podvedome nahlas vyslovil jedinú vetu: "Patricia si koledovala o smrť." Mária to počula, vyštekla naňho, že čo to hovorí a opäť zišla dolu- teraz už Esteban nič nepopieral- povedal jej všetko čo o Patricii vedel so srdcom na dlani- povedal jej, že bol vtedy ochotný aj vraždiť len aby ochránil ju- zmysel svojho života a ich deti. Preto aby zachránil svoju rodinu by bol schopný urobiť absolútne čokoľvek, no on ju predsa len nezabil, aj keď mal tisíc chutí to urobiť. Z ničoho nič sa tento rozhovor zvrtol do inej dimenzie- Esteban podáva Márii pohár vína- už sú obaja pokojní a začínajú sa rozprávať na dosť nezvyčajnú tému- Esteban iba nadhodil, že teraz ich opäť osud postavil proti sebe, akoby boli dvaja protivníci na jednej šachovnici. A rozhovor sa zvrtol na šach. Spomínali na to, ako kedy spolu radi hrávali šach. Nakoniec sa tí dvaja dohodli, že si zahrajú partičku šachu. No len pod tou podmienko, že sa stavia o niečo veľmi dôležité. Tak sa teda presunuli do Estebanovej pracovne, kde bola nádherná veľká šachovnica a stavili sa: Esteban predložil svoj návrh: Ak vyhrám ja, chcem s tebou stráviť noc. Máriu to trošku zaskočilo, no nestratila duchaprítomnosť a opýtala sa ho, čo urobí ak prehrá. On jej odpovedal, že to, o čo ho požiada. Hra sa teda začala. Bola to napínavá hra- spočiatku vyhrával Esteban, dokonca dal Márii šach, no Mária ho obohrala a nakoniec nad ním zvíťazila. Chcela len jedno- len vedieť pravdu. Chcela vedieť, či zavil Luciana. Esteban jej povedal že nie a Mária od neho odišla. Akonáhle však prišla do svojej izby, rozochvela sa. Predstavila si, čo by spravila, keby Esteban vyhral. Pýtala sa sama seba, či by dodržala ich stávku. Nakoniec aj sama musela uznať, že vlastne po ničom inom ani netúžila, no musí sa krotiť a zamerať sa len na svoje deti, lebo pre ne sa vrátila- nepoučiteľná osoba. . . Esteban bol veľmi zarmútený z toho že prehral.  Že opäť prehral. Že opäť s Máriou prehral a pritom ju tak veľmi miloval a tak veľmi ju potreboval. . .čas plynul ďalej- stalo sa toho veľmi veľa a ja sa zameriavam len na hlavnú dejovú líniu, takže nebudem opisovať to, ako sa zblížili Vivian s Hectorom a ani opisovať Angelove, Hviezdine vzťahy atď. Mária neustále podozrievala Estebana z Patriciinej smrti-bol prvým na jej zozname podozrivých. Esteban to popieral a stále jej hovoril- oni boli skutočne ako malé deti- že ona ho miluje, že on to vie a preto si jej podozrenia viac nebude všímať. Obajvil sa ďalší Servandov list- list pre Máriu v ktorom sa jej ospravedlňoval za to, že pred súdom krivo svedčil, ale vraj to bolo len preto, že on ju miloval a ona ho odmietala. Tento list sa náhodou dostal do rúk Estebanovi a keď si ho ten prečítal, razom pochopil všetko čo sa vlastne stalo. Pochopil, prečo Servando krivo svedčil proti Márii a on ho poladal za najlepšieho priateľa. Práve Servando ho najviac podviedol, lebo mu chcel vziať ženu, ktorú on najviac miloval a bol ochotný pre ňu zomrieť, alebo aj vraždiť. . . Estebana pochytila hrozná zúrivosť, Mária práve vtedy vošla do svojej izby, keď Esteban s nepríčetným pohľadom držal ten list v ruke, on jej vynadal, prečo mu to nikdy nepovedla, ona naňho nakričala, prečo sa jej hrabe v jej veciach, že ho do toho nič nie je atď. Hádka ako vyšitá. Estebanovi to potom prešlo hlavou a jedného dňa prišiel za Máriou do čínskej reštaurácie, kde bola, aby sa s ňou vážne porozprával. Mária mu povedala, že teraz už vie, koľko škody môže napáchať klamstvo a on jej opäť vyznal lásku- tak ako to robil vždy- potom sa chvíľu bozkávali a zakrátko- ako inak- od neho Mária zas ušla. Večer sa spolu vrátili domov, v tento deň mali dosť romantickú náladu- náhodou obaja a spolu sa presunuli do salónu kde sa opäť neskutočne dlho bozkávali. Lenže oni mali vo svojom vlastnom dome neuveriteľné šťastie- načapala ich Alba- nič nespravila, no prirodzene ju to vytočilo. Hector a aj Hviezda sa vrátili domov spolu, boli v dobrej nálade a Alba si vymyslela plán-vedela, že deti najviac naštve, keď uvidia otca s Máriou bozkávať sa priamo pod obrazom ich "matky" a preto si vymyslela nejakú záminku a poslal ich akože iba tak, úplne nevinne do salónu- akonáhle otvorili dvere, zbadali ako sa ich rodičia bozkávajú, strašne sa rozčúlili a Alba ich zasa trochu pohuckala proti Márii. Neskutočné. . . Mária zasa Estebanovi ušla, bežala do svojej izby  a rozmýšľala nad tým, či by predsa nemala priznať, že ho ešte stále miluje. Mohli by byť spolu takí šťastní ako kedysi. . . no ona sa rozhodla mlčať, aby nestratila svoje deti. Chcela o ne bojovať. Radšej sa vzdala Estebana, akoby mala prísť o svoje dve drahé deti. Estebanovi, ktorý zostal v salóne to tiež bolo ľúto, pretože si jasne uvedomoval, že keby Mária chcela, boli by šťastní, no ona odmietala priznať že ho miluje. Jedným slovom- so SanRomanovcami to bolo ťažko- ani z voza ani na voz. . . po chvíli za ním prišla Hviezda, ktorá spolu s Hectorom si už pred časom stihli vypočuť rozhovor Alby a Carmely z ktorého sa dozvedeli, ža Angel nie je synom ich matky, Vtedy ich to vzalo. Samozrejme ako jediná možná matka im prišla na rozum Mária a tak ju znenávideli ešte viec, lebo po prvé si mysleli, že bola otcovou milenkou a teraz si k tomu ešete aj dodedukovali, že mu porodila Angela-to by vysvetľovalo, prečo ju mal Angel tak rád. Každým dňom ju nenávideli viac a viac. No teraz im v hlave vírila iná myšlienka- či je Esteban jeho otcom- totiž veci sa dali do poriadku a zistili, že Mária nie je jeho matka a tak začali vážne pochybovať o tom, či je Esteban jeho otcom. V ten večer prišla Hviezda za otcom a spýtala sa ho na to. Vyzeralo to tak, že opäť dostane infarkt- totiž, keď sa ho to spýtala prvý raz, ešte pred pár dňami v jeho kancelárii, tak ho to zaskočilo, že dostal taký slabší infarkt, alebo skôr to bol našťastie iba náznak infarktu- veľmi sa všetci vyľakali, no Estebanovým želaním bolo, aby saa o tom nedozvedela Mária, aby sa zbytočne neplašila. Aj tak sa to dozvedela- ale až o dva dni a od Leonela- ten sa jej spýtal na estebana, že ako sa má, po tom čo sa mu stalo- Mária nechápala o čo ide a tak sa ho spýtala, že čo sa Estebanovi stalo, že o ničom nevie- Leonel jej teda povedal, že pred dvoma dňami mal náznak infarktu- to Mária úlne zbledla ako kreida a chvíľu sa zdalo, že ten infarkt dostane ona- no potom sa spamätala a letela domov- jasné, s Estebanom sa vyvadila, že prečo jej nič nepovedal. No teraz keď sa ho Hviezda spýtala na to isté, dokázal jej už odpovedať- povedal jej, že nie, že on nie je Angelovým skutoným otcom. Od tej chvíle ho Hector s Hviezdou začali mať ešte viac radi a ešte viac ho ochraňovať a snažili sa o to, aby sa nedozvedel, že nie je ich bratom.

 


 










TOPlist